K samotnému TPO v skratke: Prekopová hovorí, že dieťa sa má objímať, aby bolo vnútorne slobodné. Avšak, ako možno obmedzovaním slobody (držaním dieťaťa v zovretí) dosiahnuť, aby bolo slobodné? Násilie má viesť ku slobode? Veď to je čisté protirečenie, nezmysel.

Tiež si myslím, že táto metóda je škodlivá pre každé dieťa, ale pre dieťa s PAS obzvlášť. Napriek všetkým predsudkom, ktoré nás považujú za emočne chladných, ja si myslím, že my s PAS sme hodne citliví, hoci nie vždy vieme dať emócie najavo alebo ich vyjadriť primeraným spôsobom (iste s tým máte sami skúsenosť, ak takéto dieťa máte). A kvôli tejto citlivosti spojenej s problémami s vyjadrovaním emócií si myslím, že TPO môže na dieťati s PAS napáchať ešte viac škody ako na bežnom dieťati. A u dieťaťa s PAS, u ktorého existuje precitlivelosť na dotyk, musí byť tento "zážitok" obzvlášť nepríjemný.

Veľa krát som sa zamýšľala nad empatiou rodičov, ktorí aplikujú TPO na svoje dieťa s PAS alebo trebárs aj na neurotypické dieťa. Mne sa zdá, že ONI nemajú empatiu, keď sa nevedia vžiť do pocitov dieťaťa, ktoré takto obmedzujú. Nevedia si predstaviť, že IM by sa nepáčilo, keby to niekto urobil im? Alebo majú masochistické sklony a páčilo by sa im to? Je to pre mňa fakt nepochopiteľné.

Tzv. "prevýchova" detí v takýchto ústavoch je väčšinou v skutočnosti trestanie detí, ktoré mali ten pech a narodili sa s nejakou poruchou (autizmus, AS, ADHD a podobne) alebo mali ten pech, že sa narodili do sociálne problémového prostredia..., ktoré sa na nich podpísalo.Takže vlastne spoločnosť trestá tých, ktorí by najviac potrebovali pomoc. Toto je ďalšia z vecí, ktoré nechápem a ktoré by sa podľa mňa fakt mali zmeniť.

Diagnostika PAS na Slovensku, informovanosť o PAS na Slovensku, integrácia detí s AS/HFA do bežných skôl na Slovensku - hrôza. Žiaľ, v tomto všetkom dosť zaostávame za ČR, nehovoriac o západnej európe a USA. Žiaľ, veľmi málo ľudí u nás dokáže PAS spoznať. Ja sama som bola u psychologičky, ktorá mi povedala, že človek s PAS nemôže mať emócie a už vôbec nemôže byť zamilovaný, a preto ja rozhodne nemôžem byť asperger. A počula som o viacerých, ktorým psychológovia povedali, že deti s PAS nemajú emócie, a teda ak je ich dieťa citlivé, určite nemá autizmus.

Je neuveriteľné, že TPO môže robiť KTOKOĽVEK, kto absolvuje nejaký krátky kurz alebo si prečíta tie Prekopovej knihy. Ako to, že to nie je nijako legislatívne upravené? Veď predsa, ak chce niekto robiť psychoterapiu detí alebo aj dospelých, musí vyštudovať psychológiu (5 ročné štúdium) a ešte si musí urobiť kurz v nejakom tom smere terapeutickom, čo trvá ďalších niekoľko rokov. A TPO môže robiť ktokoľvek len tak? Ako to je možné?

A áno, k tej slobodomyselnej povahe, nátlak tiež absolútne neznášam a myslím, že nikto s PAS. S trpezlivosťou a toleranciou sa u nás rozhodne zájde ďalej ako s akoukoľvek formou nátlaku a nútenia.

Ľuba Heinzlová na Facebooku 6. 3. 2011